Lucka, ty si intuitívne začala vyučovať projektovo, aj keď si si to ani neuvedomovala. Prečo si sa rozhodla využívať vo vyučovaní prvky projektového vyučovania? V čom vidíš tú pridanú hodnotu?
Áno, je to tak. To, že som začala vyučovať projektovo, prišlo naozaj intuitívne. Pri výučbe som začala pociťovať rutinu, nudu a cítila som potrebu vyučovacie hodiny niečím oživiť a podnietiť žiakov k aktívnemu učeniu sa. Tradičné vyučovanie, ako pred 20 - 30 rokmi, už v súčasnosti stráca svoj zmysel, lebo sa zmenili podmienky – žiaci majú slobodný prístup k informáciám a učiteľ sa z role nositeľa informácie stáva mentorom v aktívnom učení sa. Tu učiteľ vstupuje do procesu tak, že učí žiakov, ako správne informácie vyhľadávať, spracovávať a triediť. Žiaci majú priestor na tvorivosť, môžu vzájomne komunikovať, spolupracovať. A to je to, čo momentálne zamestnávatelia hľadajú a my v školách ich máme možnosť k tomu viesť.
Môžeš popísať nejaký projekt, ktorý ste realizovali?
S projektami som začala na hodinách informatiky. Najskôr kratšie projekty – 2 až 3 vyučovacie hodiny. Na takéto moje prvé experimenty bol vhodný práve micro:bit. Žiaci pracovali v skupinách a ich úlohou bolo vytvoriť hudobný nástroj – gitaru. Každý zo skupiny sa pustil do svojej čiastkovej úlohy. Učebňa informatiky sa zmenila na tvorivú dielňu, kde sa strihalo, lepilo, maľovalo a samozrejme aj programovalo. Žiačka, ktorej programovanie nebolo silnou stránkou, skonštatovala, že to bola najlepšia hodina informatiky, akú mala. To ma utvrdilo v tom, že využívanie skupinovej práce má veľký potenciál. Posledné roky pracujem so žiakmi na projekte „Moja firma“. Tým, že som aj kariérová poradkyňa, chcela som žiakom 9. ročníka priblížiť, ako to funguje vo firme. Spočiatku to bolo iba vytvorenie produktu, ktorý obsahoval micro:bit a k tomuto produktu mali žiaci v rámci opakovania vytvoriť webovú stránku (cez Google Sites). Časom som tento projekt rozšírila – žiaci mali taktiež tvoriť fotografie, videá, logo firmy, formuláre, reklamačný poriadok, prezentáciu, kalkuláciu nákladov,… každý rok to zdokonaľujem. Tento rok žiaci svoje práce prezentovali nielen medzi sebou, ale aj pred žiakmi nižšieho ročníka a pred učiteľmi. Cítim, že prezentácia projektu je dôležitou súčasťou práce. Posledná „bodka“ za projektom je potom sebareflexia, čo sa žiakom podarilo a čo by urobili inak. Tu je dôležitá úloha učiteľa – pozdvihnúť pozitívne vlastnosti a danosti každého žiaka.
Ako reagujú žiaci na takýto spôsob vyučovania?
Žiaci nie sú zvyknutí spolupracovať na časovo náročnom projekte. Reagujú rôzne podľa aktuálneho stavu rozpracovania projektu. Zo začiatku hľadajú nápad, potom sa snažia zorganizovať si prácu a po dokončení a odprezentovaní cítia úľavu a pocit dobre vykonanej práce. Niektorí prišli na konci roka za mnou s poďakovaním, že im to pomohlo s výberom budúceho povolania, alebo ich to obohatilo iným spôsobom.
Do budúcna by som chcela zapojiť aj rodičov, aby vedeli, na čom ich deti v škole pracujú a aby mohli o projekte diskutovať aj doma.
Často dostávame od učiteľov otázku, ako majú vyučovať projektovo a popritom stihnúť prebrať potrebný obsah. Dá sa to?
Projektovo sa nedá učiť zo dňa na deň. Učiteľ musí pomaličky nadobúdať skúsenosti a sebadôveru. Začať menšími projektami a tie postupne zdokonaľovať. Rozumiem, že mnohým učiteľom sa môže zdať učiť projektovo časovo nemožné, ale cesta sa dá vždy nájsť. Osobne som s tým začala a sama som nevedela, že to, čo robím sa nazýva „projektové vyučovanie“. Spolupracujem s kolegami a snažím sa napasovať projekt tak, aby mali už žiaci určité vedomosti – napr. občianska náuka a téma Podnikanie. Projektovo sa dá učiť aj v rámci opakovania tematického celku s nadväznosťou na nové učivo. Rovnako je aj riešenie časť projektu vypracovať na inej vyučovacej hodine – opäť je potrebná spolupráca s kolegami. A keď kolegovia nemajú vôľu spolupracovať, treba ich pozvať aspoň na prezentáciu projektov, tam uvidia, aké krásne projekty vznikajú.
Čo vnímaš ty ako učiteľka za najdôležitejšie, čo by si chcela svojim žiakom odovzdať?
Ťažko povedať, čo je najdôležitejšie, lebo ako učiteľka im chcem odovzdať mnoho. Myslím si, že okrem vedomostí sú dôležité pozitívne vzťahy medzi žiakmi. Je dôležité vedieť, že každý sme nadaný na niečo iné a v spoločnom tíme sa vieme nádherne dopĺňať a vytvárať úžasné veci. Nie je hanba niečo nevedieť, ale je dôležité chcieť sa niečo nové naučiť. Aj jeden od druhého – rovesnícke učenie.
Na škole pôsobíš aj ako školský digitálny koordinátor. Čo by si odporučila učiteľom, ktorí by chceli zlepšiť svoje digitálne kompetencie?
Zlepšenie digitálnych kompetencií sa dá dosiahnuť len neustálym vzdelávaním sa a vôľou učiť sa nové veci, skúšať a experimentovať. Nebáť sa prvého zlyhania, nebáť sa pýtať skúsenejších a nebáť sa pýtať aj samotných žiakov. Moja prvá skúsenosť s 3D tlačou bola bez akéhokoľvek školenia. Prvú 3D tlačiareň som stavala sama celý školský rok v učebni informatiky. Žiaci sa tak tešili, že mi začali nosiť vystrihnuté články z časopisov a potom mi pomáhali so samotným spustením a tlačením.
Pôsobíš aj ako lektorka v Učíme s Hardvérom, ako vnímaš učiteľov, s ktorými sa v rámci tejto práce stretávaš?
Učitelia z rôznych škôl a z rôzneho stupňa vzdelávania sú pre mňa obrovskou inšpiráciou. Ako učiteľka 2. stupňa sa zamýšľam, kde sa stráca motivácia žiakov učiť sa, keď prejdú na 2. stupeň a stredoškolskí učitelia sú pre mňa zrkadlom, s akými vedomosťami odchádzajú žiaci na stredné školy. Všeobecne je sieťovanie učiteľov – spájanie sa a diskutovanie na rôzne témy, prínosné pre profesijný rast učiteľa. Taktiež sa dozviem, ako školy fungujú aj mimo tej mojej.
Lucia Krištofičová vyštudovala v Bratislave učiteľstvo pre 2. stupeň ZŠ odbor matematika a prírodopis. Neskôr si rozšírila aprobáciu – Informatika pre 2. stupeň ZŠ. Lektorovala a pôsobila ako odborný konzultanta pre NIVAM. Je členom skupiny MIEE (Microsoft Inovator Education Expert). V súčasnosti sa venuje najmä informatike, jej záľubou sú moderné technológie a práca s hardvérom, najmä s BBC micro:bitom. Na svojej škole v Bratislave, okrem učenia, pracuje ako školský digitálny koordinátor a kariérový poradca. Inšpiruje sa učiteľmi z praxe a snaží sa učiť inovatívne. Zároveň pôsobí v Učíme s Hardvérom ako lektorka. Vo voľnom čase sa venuje horskej cyklistike, tancu a vedie turistický krúžok.
